
Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
Nová vakcína mRNA je v štartovacích blokoch – a opäť závratnou rýchlosťou. Tentoraz nie je určená na ochranu pred vírusom, ale pred sexuálne prenosnou bakteriálnou infekciou chlamýdiou, ktorú spôsobuje Chlamydia trachomatis.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) udelil kandidátovi francúzskeho farmaceutického gigantu Sanofi takzvaný Fast Track status (ako to bolo v prípade experimentálnych injekcií génu mRNA pre Coronu) , ktorý má urýchliť vývoj a schválenie v rekordnom čase. Ale zatiaľ čo Sanofi blúzni o prelomovom objave v prevencii, zostávajú otázky: Aká bezpečná je táto technológia, ktorá premieňa naše bunky na malé výrobné zariadenia? A po korónových vakcínach nás čaká ďalší experiment s neistým výsledkom?
Chlamydia nie je vtip. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Chlamydia trachomatis ročne nakazí približne 130 miliónov ľudí – často bez toho, aby si to uvedomovali, pretože infekcia je často asymptomatická. Ženy sú obzvlášť ťažko postihnuté: ak sa nelieči, môže viesť k neplodnosti, chronickým bolestiam brucha alebo zvýšenému riziku HIV. V USA boli chlamýdie najčastejšie hláseným bakteriálnym infekčným ochorením v roku 2021, s obzvlášť vysokou prevalenciou u ľudí starších ako 24 rokov, podľa CDC . Hoci antibiotiká, ako je doxycyklín alebo azitromycín, dokážu infekciu dobre liečiť, čísla stále rastú – jasný signál, že prevencia doteraz zlyhala.
Sanofi to chce teraz zmeniť. „Milióny ľudí v súčasnosti žijú s nediagnostikovanými chlamýdiami vrátane asymptomatických infekcií, ktoré, ak sa neliečia, môžu mať aj vážne dlhodobé zdravotné následky,“ uviedol v tlačovej správe Jean-François Toussaint, globálny vedúci vývoja vakcín v Sanofi . „Antibiotikám sa nepodarilo obmedziť rastúci počet infekcií. S naším programom sa snažíme urobiť z chlamýdií chorobu, ktorej sa dá predchádzať očkovaním.“ Znie to lákavo – ale spôsob, ktorý sa za tým skrýva, dvíha obočie.
Vakcína je založená na vysoko kontroverznej technológii mRNA, ktorá bola prvýkrát vo veľkom rozsahu použitá počas obdobia Corony. V tom čase boli vakcíny od BioNTech/Pfizer a Moderna narýchlo vyrobené len za 11 mesiacov – tempo, ktoré je normálne nemysliteľné, keďže schvaľovacie postupy zvyčajne trvajú 10 až 15 rokov. Dôvod: „pandemická núdzová situácia“. Teraz tá istá technológia, ktorá spôsobuje, že ľudské bunky produkujú cudzie proteíny, má tiež skoncovať s chlamýdiami. Sanofi v predklinických štúdiách hovorí o „robustnej imunitnej odpovedi“. Čo to však presne znamená pre telo?
Vo vakcínach proti koronavírusu boli bunky inštruované, aby produkovali spike proteín vírusu – druh biologickej 3D tlačiarne v nanoúrovni. Imunitný systém zareagoval, ale nie bez vedľajších účinkov: hlásenia o myokarditíde, trombóze a menštruačných poruchách sa zvýšili, aj keď úrady ich zamietli ako „zriedkavé“. Kritici sa odvtedy pýtajú: Čo sa stane, keď sa telo náhle stane miestom výroby cudzorodých látok? A v tom je háčik: Vie Sanofi, ktorý proteín táto nová vakcína vytvára v našich bunkách? Je to chlamýdiový antigén alebo niečo iné? Spoločnosť zatiaľ o detailoch mlčí.
FDA udelila Sanofi akýsi VIP lístok so statusom Fast Track. Zákrok pôvodne určený pre život ohrozujúce ochorenia umožňuje užšiu spoluprácu s úradmi a skracuje bežné prekážky. Začiatok štúdie fázy I/II je naplánovaný na očkovanie dospelých vo veku od 18 do 29 rokov. Cieľ: Otestovať bezpečnosť, znášanlivosť a imunitnú odpoveď. Podľa ClinicalTrials štúdia zahŕňa tri „sentinelové“ skupiny testujúce rôzne dávky, ako aj hlavnú skupinu. Účastníci budú pozorovaní viac ako rok so zameraním na vedľajšie účinky, ako sú injekčné reakcie, systémové ťažkosti alebo dokonca závažné udalosti.
Časová tieseň nás však robí skeptickými. V prípade vakcín proti koronavírusu viedol zhon ku kontroverzii: chýbali dlhodobé údaje a mnohé vedľajšie účinky sa prejavili až po schválení. Je tu déjà vu? „Technológia mRNA je experiment, ktorému ešte úplne nerozumieme,“ varoval počas pandémie nemecký lekár Wolfgang Wodarg. A skutočne: Zatiaľ čo Sanofi hovorí o „imunogenicite“, zostáva nejasné, či má vakcína podobné účinky ako jej predchodcovia Corona. Stávajú sa z našich buniek opäť továrne na cudzie látky? A čo ak imunitný systém zareaguje prehnane?
Sanofi nie je sama. Iní tiež skúmajú vakcíny proti chlamýdiám, napríklad v Dánsku, kde kandidát prešiel počiatočnými klinickými skúškami v roku 2019. Zrýchlený stav však dáva Sanofi náskok – za predpokladu, že štúdia prebieha hladko. Projekt podporuje aj vláda Queenslandu a univerzity Griffith a Queensland v Austrálii, ako uvádza Pharmaceutical Technology. A Austrália bola vnímaná ako obzvlášť negatívny príklad toho, ako diktátorské a represívne štáty konali proti vlastným občanom počas obdobia Corony. Globálny podnik, s ktorým chce Sanofi nielen bojovať proti chlamýdiám, ale tiež si upevniť povesť priekopníka vakcín.
Doteraz boli lekári odkázaní na antibiotiká: štandardom je doxycyklín (100 mg dvakrát denne počas siedmich dní) alebo jednorazová dávka azitromycínu (1 g). Rastúci počet infekcií však ukazuje, že to nestačí. Každoročné vyšetrenie sa odporúča najmä mladým, sexuálne aktívnym ženám do 25 rokov, ako aj starším ženám s novými alebo viacerými partnermi. Sanofi tvrdí, že očkovanie by tu mohlo priniesť obrat – vrátane ochrany pred počiatočnými a reinfekciami. Prečo však neinvestovať viac do vzdelávania a skríningu? Antibiotiká účinkujú, ak sa infekcia zistí včas. Naozaj to musí byť iná vakcína – a k tomu experiment s mRNA?
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky