
Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
Scenár, ktorý je bližšie, než si mnohí myslia !! Už v roku 2021 pred NR SR som o tom verejne hovoril a tvrdo, no dnes ten váš Fico so svojou vládou už niektoré zákony schválili !!
Stanné právo je jednou z extrémnych foriem štátneho výkonu moci – situácia, ktorá bola predtým v Európe ojedinelá, no v žiadnom prípade nie je vylúčená. Mnohí považujú za nemysliteľné, že by sa niečo také mohlo stať v demokratických krajinách. Ale práve toto presvedčenie ho robí takým nebezpečným.
Pohľad na aktuálny vývoj ukazuje, že cesta k nemu nie je taká dlhá, ako sa zdá. V spoločnosti, v ktorej sa stavy núdze čoraz viac stávajú normou, je zavedenie vojenských kontrolných opatrení jednoducho ďalším logickým krokom – hneď ako príde dostatočne „naliehavá“ kríza.
Čo znamená stanné právo v európskom kontexte?
V klasickom zmysle stanné právo znamená: občiansky poriadok je nahradený vojenskými štruktúrami. Rozhodnutia už nerobia parlamenty, ale velitelia. Políciu nahrádza armáda. Občania strácajú svoje základné práva – ako je sloboda prejavu, sloboda pohybu, majetku a právo byť vypočutý.
V Európe by sa to pravdepodobne neoznačovalo ako „stanné právo“. Skôr by nám to bolo prezentované ako „mimoriadny stav“, „mimoriadna regulácia“, „opatrenie civilnej ochrany“ alebo „dočasné prechodné opatrenie“ – s dobre znejúcimi dôvodmi: hrozba terorizmu, pandémie, kybernetické útoky, krízy dodávok alebo „extrémistické pokusy o destabilizáciu“.
Čo už EÚ pripravila?
Európska únia už roky pracuje na nadnárodnom bezpečnostnom aparáte. Veľa vecí sa deje postupne a pod radarom verejnosti. Stručný prehľad:
1. Centrálne štruktúry pre bezpečnosť a krízovú koordináciu
2. Digitálne ovládanie a monitorovanie
3. Masívne rozšírenie zbrojnej a obrannej architektúry EÚ
4. Prudký nárast výdavkov na obranu
5. Príprava obyvateľstva na „krízové prípady“
6. Presun moci do Bruselu
Tento vývoj jasne ukazuje, že EÚ vytvorila nielen organizačný a legislatívny rámec, ktorý je možné aktivovať vo výnimočných situáciách, ale vytvára aj technické, vojenské a sociálne podmienky na komplexnú kontrolu obyvateľstva v prípade krízy.
Príkladný vývoj v Európe
Po útokoch v roku 2015 žilo Francúzsko viac ako dva roky v trvalom výnimočnom stave – s raziami bez súdneho príkazu, zákazom vychádzania a domácim väzením pre podozrivých. V Taliansku boli počas koronakrízy drasticky obmedzené práva obyvateľstva na pohyb. V Rakúsku bol dokonca regulovaný prístup do supermarketov, v Španielsku v uliciach hliadkovala armáda.
Tieto opatrenia boli legitimizované núdzovým stavom – núdzový stav je však možné kedykoľvek predĺžiť alebo zmeniť na trvalý.
Čo hrozí podľa stanného práva EÚ?
Prechod je postupný
Najnebezpečnejšia vec na tomto scenári je jeho nenápadnosť. Nebude to vyzerať ako prevrat. Skôr je každý jednotlivý prvok – tu obmedzenie, tam nové pravidlo – zavedený s odôvodnením krízy. Postupne sa podkopáva demokratická kontrola a zároveň sa rozširuje bezpečnostný aparát.
Ako sa môžu občania pripraviť?
Záverečné myšlienky
EÚ nie je bezpečný priestor. Vo svojej súčasnej štruktúre sa môže stať rovnako mocenským nástrojom ako ktorýkoľvek iný nadnárodný aparát. To, čo sa dnes ospravedlňuje pandémiami, migráciou alebo energiou, môže byť zajtra ospravedlnené vojnou, klímou alebo kybernetickými útokmi.
Každý, kto chce slobodu, musí byť pripravený – nie na násilie, ale na nezávislosť, na kritické myslenie a na odpor prostredníctvom postoja. Stanné právo sa nezačína tankami na ulici, ale tichom v mysli.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky